Dokument Světového pochodu
Americký raketový štít v Poľsku ohrozuje Moskvu
Od januára 2008 je Dmitri Rogozin stály zástupca Ruska pri NATO. Tento 44-ročný politik mal so svojou nacionalistickou stranou Rodina veľký úspech vo voľbách 2003.
WELT ONLINE: Krátko pred vrcholovým stretnutím EÚ-Rusko podal Brusel Moskve ruku a obnovuje znova rozhovory, ktoré boli od Gruzínskej vojny zmrazené – hoci je ešte stále viacej vašich vojakov na gruzínskom teritóriu, ako bolo dohodnuté. Ustupuje Západ Moskve?
Dmitri Rogozin: Spravodajstvo o postupe Ruska v Gruzínsku bolo a je určované stereotypmi: Rusko je nevypočítateľné, nedá sa nič očakávať od nasledovníka Sovietskeho zväzu. Veľký štát tam vystúpil proti malému a samozrejme má vinu ten veľký. Ale to nie je pravda. V skutočnosti ublížilo veľké Gruzínsko, malému Juhoosetsku. NATO to vyhodnotilo úplne chybne. Súčasné bruselské rozhodnutie je teda oneskorené priznanie, že Rusko bolo v Gruzínsku v práve. Moji kolegovia z NATO, ktorí v septembri navštívili Gruzínsko, potvrdili, že sme tam napadli len vojenské a žiadne civilné ciele.
WELT ONLINE: Prečo sa ale uchyľujú obe strany, Západ, ako aj Rusko, k neustálym provokáciám? Napríklad prezident Medvedev, ktorý v deň Obamovko víťazstva oznámil umiestnenie rakiet v Kaliningrade?
Rogozin: Dáte mi za pravdu, že naša pozícia je omnoho úprimnejšia. Ak by sme boli Američania, tak by sme povedali, že sme tam svoje rakety umiestnili, aby sme tým porazili Bin Ladina. Čo sa nám práve snažia nahovoriť je, že rakety plánované v Poľsku bojujú s nebezpečím z Iránu. To je predsa vtip. Irán nemá žiadne lietadlo, ktoré by prekonalo cestu až do Poľska. Zbrane, ktoré chcú USA umiestniť v Poľsku, sú také precízne, že behom štyroch minút môžu dopadnúť v paláci prezidenta, alebo premiéra, alebo v Moskve.
WELT ONLINE: Ale, by sa prešlo tomuto strachu, bola Moskve ponúknutá účasť na projekte.
Rogozin: Nie, takáto ponuka neexistovala. To je rozprávka. A náš protinávrh pre spoločný systém, do ktorého by boli zapojené naše radarové stanice v Kazachstane, bol zamietnutý.
WELT ONLINE: Kvôli Gruzínsku vysadilo NATO konzultácie Rady NATO-Rusko. Akú dôležitosť má toto fórum pre Vás?
Rogozin: Táto Rada je len kosť, ktorú NATO hodilo Rusku, aby sme počas rozširovania držali hubu. Je to neefektívne grémium, v ktorom sa nič nedeje. Už ako žiak som svojim spolužiakom z triedy pozeral do písanky. To robím ešte stále v Bruseli.
WELT ONLINE: A čo je napísané v zošitoch vašich kolegov z NATO?
Rogozin: Bod programu dňa 1: nekomentovať. Bod 2: ignorovať. Bod 3: nepovedať ani slova. Pritom by sme Radu NATO-Rusko súrne potrebovali, aby sme si vymenili naše odhady. Keď som na to tlačil počas Gruzínskej krízy, úplne ma ignorovali.
WELT ONLINE: Odrieknutie Rady v auguste vychádzalo z Washingtonu. Nemajú žiadny záujem na dialógu s Vami?
Rogozin: Nemajú ostatní 25 –ti členovia žiadny vlastný hlas? Všetci Európania medzitým zistili, že by sme mali znova spolu hovoriť. Ale my musíme teraz vyčkať, až Obama zostaví svoj mančaft. Ja vychádzam z toho, že od januára znovu spolupracujeme. Ale problém je v tom, že Rada nie je ten správny formát, kde by sa vážne hovorilo o bezpečnostných problémoch. Preto je tak dôležité, realizovať Medvedevov návrh na novú bezpečnostnú architektúru.
WELT ONLINE: V decembri rozhodnú ministri zahraničia NATO, či ponúknu Gruzínsku a Ukrajine predsa ešte "mapu", teda prvý krok ku členstvu v NATO. Čo sa stane potom?
Rogozin: Požiar v Reichstagu, ako pred 65 rokmi. Ako povedal Ĺudovít XIV.: Po mne môže hneď prísť potopa. Prečo chce mať ako členov Albánsko a Chorvátsko, ktorí vojensky nemôžu nič ponúknuť? NATO hovorí, to je politická otázka. Základnou chybou je viera, že nový člen nadobudne aj identitu Západu. Ale opak je prípadom, identita Západu sa stále viacej rozrieďuje. Nestačia Poliaci so svojimi neustálymi náladami, musí byť ešte aj Saakašvili, ktorý vťahuje NATO do vojny?
WELT ONLINE: NATO bude mať budúci rok 60 rokov. Čo mu radíte do budúcna?
Rogozin: Keby som bol generálnym tajomníkom NATO – a robil by som túto prácu dobre –hľadal by som intenzívnu a nie extenzívnu cestu rozšírenia. NATO mal byť pacificko-atlantický bezpečnostný systém, ktorý sa koncentruje na samotné svoje hranice. Ako prvé pritom treba uznať, že Rusko je partnerom. Ozbrojené sily tohto zväzku by mali byť umiestnené na jeho hraniciach. A bezpečnosť jedného, by nemala byť na úkor bezpečnosti druhého.
Naviac by mali byť koalície záujmov. Hlavné ciele: boj proti terorizmu, boj proti obchodu s drogami, organizovanej kriminalite, ilegálnej migrácii a pirátstvu. Hranice v tomto bezpečnostnom priestore musia byť väčšie a sloboda cestovania tiež. Rusko sa pritom zaväzuje, že zostáva spoľahlivým energetickým partnerom a ostatné štáty, ako Francúzsko a Nemecko, by mali sľúbiť Rusku technologickú podporu.
WELT ONLINE: NATO 21.storočia je teda na každý prípad NATO s Ruskom?
Rogozin: Áno, ale v súčasnosti to nechceme. Po prvé to nedokážeme, pretože Poliaci a Baltské štáty to budú okamžite blokovať, pretože by to bol pre nich zlý sen. A my tiež nechceme, pretože kladieme dôraz na svoju suverenitu. My si nenecháme naše jednotky nikam poslať, kam ich poslať nechceme.
WELT ONLINE: Ale keď prezident Medvedev hovorí o globálnej bezpečnostnej koncepcii, tak táto musí spočívať na princípe dávať a brať.
Rogozin: Dávať a brať neznamená podriadenosť. Rusko sa nechce podriaďovať, my chceme so Západom vstúpiť do manželstva, ale žiadneho násilného manželstva. Šťastnou rodinou je tá, keď spoločne definujeme úlohy a zodpovedáme za ne. Príklad: Rusko podporuje NATO v Afghanistane, hoci NATO po auguste povedalo veľa škaredých slov o nás. Prečo to robíme? Pretože sme tiež zaintersovaní, aby operácie proti Talibanu boli úspešné. Preto sme Nemcom a Francúzom zriadili tranzitné koridory. A v Bukurešti naviac prisľúbili, zriadiť ďalšie. Pretože rozumieme, že máme spoločné ciele. Kvôli opomenutiam Američanov v Pakistane sa môže stať, že už v januári budú tranzitné trasy prerušené.
WELT ONLINE: Keď je Rusko tak zainteresované na celosvetovej stabilite, prečo tak vyhrocuje náladu na Kryme?
Rogozin: Od 2004 sa snažíme, držať sa mimo všetkých vnútropolitických úkladov na Ukrajine, nie je možné rozumieť, čo všetko sa tam deje, to je jedna prezidentská mydlová opera, kde sme medzitým v 784. pokračovaní a jedna pekná žena sa potáca sem a tam medzi dvoma mužmi. Krajina sa prizerá, ako pri ping-pongovom zápase. Problémy, ktoré sú na Kryme, sme nezapríčinili my. Je to prezident Juščensko sám, ktorý situáciu vo svojej vlastnej krajine destabilizuje. Prečo napríklad prirovnáva vojnových vetránov k zbraniam SS?
WELT ONLINE: Aké následky môžu mať padajúce ceny ropy pre Rusko?
Rogozin: To môže byť dokonca veľmi užitočné. Lacné peniaze kazia. Predchádzajúce vlády sa spoliehali na vysoké ceny ropy. Teraz však bude vláda nútená, efektívne sa venovať reálnemu hospodárstvu. Každá kríza je podnet pre nový rozvoj.
WELT ONLINE: Vy sám sa radi označujete ako "troublemaker", ten , čo robí problémy. Poslal Vás Putin preto do Bruselu?
Rogozin: Ja mám povesť, že som efektívny politik, preto ma poslali do Bruselu. Okrem toho nie som kariérny diplomat. Preto poznám verejnú diplomaciu a niečo o tom viem. Naviac mám priame spojenie k prezidentovi a premiérovi. Poslali ma preto, lebo hovorím zrozumiteľnou rečou. Pripúšťam, v Bruseli existujú úradníci, ktorí nechcú byť so mnou v miestnosti dlhšie ako 30 minút, pretože si myslia, že je to škodlivé pre ich zdravie.
Údajne nechávajú niektoré manželky dokonca čítať omše, aby zbavili svojich mužov voodoo-kúziel, ktoré mali odo mňa dostať. Ale vážne: chcel by som, aby sme hovorili navzájom a nie mimo seba. To je práve dôležité v ťažkých časoch. Keď boli zmrazené rozhovory s Ruskom zo strany NATO v gruzínskej kríze, odmietli mi dať priestory, aby som urobil tlačovú konferenciu. To je zrovnateľné s dobou, keď mi chceli komunisti zakázať hovoriť v parlamente. Ja však nájdem tak či tak možnosť hovoriť s verejnosťou. Vtedy idem jednoducho s megafónom na ulicu.
http://www.prop.sk/americky_stit.html
« zpět